RÚVZ | Vranov n.T.

Nedajme sa zlomiť osteoporózou
MUDr. Kvetoslava Pižemová


Osteoporóza je chronická choroba, pri ktorej sa znižuje hustota a kvalita kostí, hovoríme, že kostí rednú. Prichádza „potichu“ a postupne, často bez typických príznakov, už pred tým, než nás prekvapí prvou zlomeninou.
Napriek tomu, že medicína má dostatok informácií ako jej predchádzať, aj tak postihuje každú tretiu ženu a každého piateho muža vo veku nad 50 rokov. Odhaduje sa, že v Európe trpí osteoporózou viac ako 30% obyvateľstva na Slovensku asi 400 tisíc chorých. Stala sa už celosvetovou pandémiou.
Počas života sa kosť neustále obmieňa. Stará kostná hmota sa odbúrava a nahrádza ju nová. V mladosti sa nová kostná hmota tvorí rýchlejšie a maximum dosahuje medzi 25. až 35. rokom života. Množstvo kostnej hmoty jedinca závisí od mnohých okolností. Aj tu sa uplatňujú tzv. ovplyvniteľné a neovplyvniteľné faktory. Približne v 70-tich percentách ovplyvňujú náš kostný metabolizmus genetické faktory ako sú : biela rasa, ženské pohlavie, pozitívna rodinná anamnéza, štíhla postava ( slabé kosti ),včasná menopauza, dlhý kŕčok stehennej kosti a podobne. Z ovplyvniteľných faktorov sú to : výživové vplyvy, nedostatočná pohybová aktivita, nedostatočné vystavovanie sa slnečnému žiareniu, a v neposlednom rade aj niektoré ochorenia a lieky. Rovnovážny stav tvorby a odbúravania kostí sa s postupujúcim vekom narúša a výsledkom je úbytok kostnej hmoty - osteopénia, neskôr osteoporóza. Kosti strácajú pružnosť a pevnosť, a často sa zlomia. Medzi najčastejšie patria zlomeniny zápästia, stavcov chrbtice a zlomeniny krčka stehennej kosti.
Osteoporóza najčastejšie postihuje ženy niekoľko rokov po prechode (postmenopauzálna) ale nie je vylúčená ani u detí a mužov. Je závislá od poklesu produkcie pohlavných hormónov – estrogénu u žien a testosterónu u mužov. Osteoporóza po 70-tke sa nazýva senilná, a jej pôvod je v strate vitality kostných buniek. Iným druhom je osteoporóza sekundárna , pri iných základných ochoreniach, napr.: pri ochoreniach štítnej žľazy, nadobličiek, prištítnych teliesok, pohlavných žliaz, cukrovke, reumatických ochoreniach a pod.

Ako sa osteoporóza zistí ?
Pacienti sú zvyčajne do doby, kým sa neprejaví zlomeninou, bez špecifických ťažkosti. Prejavuje sa bolesťami chrbta, znížením telesnej výšky, zhrbením hrudnej časti chrbtice ( oblý chrbát ) a zlomeninami. Tieto klinické príznaky sú dôvodom ku konzultácií s lekárom a k overeniu si stavu kostí. Najčastejšou metódou ako získať informáciu o stave kostí je denzitometria. Toto vyšetrenie dokáže odhaliť aj včasné štádia osteoporózy a pri kontrolách nás informuje o úspešnosti liečby. Pre posúdenie aktivity ochorenia je nutné doplniť aj biochemické vyšetrenie kostných markérov zo vzorky krvi a moča. Sieť pracovísk, ktoré sa zaoberajú týmto ochorením by mali tvoriť : praktický lekár, gynekológ a osteologická ambulancia ( u nás skôr reumatológ a ortopédi ).
Na otázku, či sa dá stratená kostná hmota znova nadobudnúť, možno odpovedať kladne. Schopnosť novotvorby kostí ostáva po celý život, aj keď vekom už klesá. Remodelácia kostí je však v rukách každého z nás. Základnou podmienkou tejto skutočnosti je správna výživa. Správne zostavený jedálny lístok musí obsahovať optimálny pomer základných živín ( cukrov tukov, bielkovín ),dostatočný prívod vápnika ako hlavného minerálu a dostupnosť vitamínu D a K. Najlepším zdrojom vápnika je prirodzená strava. Mlieko a mliečne výrobky by mali patriť k naším základným potravinám „ od kolísky až po hrob “. Osoby, ktoré neznášajú mlieko, obyčajne dobre tolerujú tvaroh a syry.
Ako nemliečne zdroje vápnika sa uvádzajú : celozrnný chlieb, orechy, mak, mäso, brokolica, tvrdá voda, minerálky, koreniny ( petržlenová vňať, majorán, pažítka ). Potraviny bohaté na vápnik by sa mali konzumovať v menších dávkach počas celého dňa, pretože náš organizmus potrebuje vápnik počas celých 24 hodín ( napr. jogurt aj pred spaním ). Nedoporučuje sa konzumovať súčasne potraviny bohaté na oxaláty ( špenát, rebarbora, mandle) ani fytáty ( strukoviny ). Tie viažu v čreve vápnik, ktorý sa potom horšie vstrebáva. Vápnik sa lepšie vstrebáva v kyslom prostredí, takže vo výhode sú osoby so zvýšenou kyslosťou žalúdočnej šťavy. Ak túto výhodu nemáme, mali by sme konzumovať kyslú zeleninu a piť ovocné šťavy.
Ideálne je konzumovať zároveň potraviny s vysokým obsahom vitamínu D. Ich najvýznamnejším zdrojom sú morské ryby, rybí tuk, mlieko, maslo, žĺtok a podobne. Vlastnú tvorbu vitamínu D podporuje aj rozumné opaľovanie 10 až 15 minút denne. Vitamín K podporuje vstrebávanie vitamínu D z čreva. Obsahuje ho kapustová a listová zelenina.

Čo si máme v jedálniku odoprieť ?
Hlavne nadmerné solenie, pitie kávy, sladkých kofeínových nápojov a alkoholu. Rizikové je pitie viac ako troch šálok kávy denne. Odporúča sa pitie bielej kávy ( s mliekom ), bylinkového alebo zeleného čaju.
K odvápneniu prispieva aj pohodlný život. Možno povedať, že je to vlastne “daň za komfort“. Odporúčajú sa denné pohybové aktivity po dobu 30 minút, najúčinnejšie v prírode a na slnku. Svetlo, hlavne UV žiarenie, podporí vznik vitamínu D a vstrebávanie vápnika účinnejšie, ako vitamín D zo stravy.
Záverom možno povedať, že osteoporóza nie je len závažným ochorením len pre postihnutého, ale zároveň aj veľkým problémom pre príbuzných. Pri nedostatku pohybu, nadmernom strese, chybách vo výžive, fajčení, konzumovaní alkoholu a kofeínu, osteoporóza „ v tichosti čaká na svoju obeť “. Veď život je vlastne zrkadlo - čo mu dáme, to nám vráti.
 


MUDr. Pižemová Kvetoslava
RÚVZ Vranov nad Topľou

















Vo Vranove nad Topľou 17.10.2011