RÚVZ | Vranov n.T.

Mimoriadna správa - Je rádioaktívny mrak nad Slovenskom?
28.3.2011 | úvzsr


Mimoriadna správa
Je rádioaktívny mrak nad Slovenskom?

V týchto dňoch sa objavujú správy o tom, že rádioaktívny mrak prišiel z Japonska do Európy. V skutočnosti boli namerané extrémne nízke hodnoty v dňoch 20. a 21. marca 2011 na Islande.

V Českej republike boli zaznamené rádionuklidy v ovzduší dňa 24.3.2011 a v nasledujúcich ich aktivita prudko klesala.

Nie je ani najmenší dôvod na obavy z ožiarenia obyvateľov a v súvislosti s tým nie je potrebné prijať žiadne opatrenia.

Šírenie rádioaktivity vzduchom
Rádioaktívne látky, ktoré unikajú z havarovanej elektrárne, sa šíria vzduchom – vietor ich roznáša do blízkeho aj vzdialeného okolia. Ich koncentrácia vo vzduchu klesá s narastajúcou vzdialenosťou od zdroja. Aktivita viacerých uniknutých rádionuklidov klesá aj rádioaktívnou premenou. Viaceré uniknuté rádionuklidy majú pomerne krátky polčas premeny a ich aktivity výrazne klesajú v priebehu pár dní (I-132, Te-132). Výrazné zníženie koncentrácie rádionuklidov vo vzduchu sa deje pri daždi – rádionuklidy sa zo vzduchu vymyjú a naproti tomu narastá kontaminácia zemského povrchu v miestach, kde naprší.

Všetky uvedené javy boli pozorované počas černobyľskej havárie v roku 1986 aj na Slovensku. Významnými rádionuklidmi, ktoré predstavovali podstatnú časť rádioaktívnej záťaže počas černobyľskej havárie boli rádioizotopy jódu (hlavne I-131) a cézia (Cs-137 a Cs-134).

V súčasnosti sa namerali stopové množstvá rádionuklidov vo vzduchu aj v Európe (stanica na Islande), ktoré sa dostali vzduchom do Európy ponad Severnú Ameriku. Najcitlivejším je meranie filtrov, cez ktoré sa prefiltrovalo veľké množstvo vzduchu (bežne 50-200 m3 za hodinu, najlepšie odberové aparatúry viac ako 500 m3/h).

V období tesne po černobyľskej havárii boli koncentrácie najvýznamnejších rádionuklidov rádovo desiatky Bq na 1 m3 vzduchu (I-131 a Cs-137). Pred haváriou reaktorov v Japonsku bola koncentrácia Cs-137 merateľná len pri veľkom množstve prefiltrovaného vzduchu (mesačné odbery vzduchu cez filter) a koncentrácia vo vzduchu bola približne 1 mBq/m3 (viac ako 10 miliónov krát menej ako po černobyle).

V súčasnosti namerali na západnom pobreží USA koncentrácie I-131 (max. 18. marca 0,014 Bq/m3, čo je viac ako tisíc krát menej ako na Slovensku pri černobyľskej havárii) a 21. marca boli zaznamenané extrémne nízke koncentrácie na Islande (0,00001 Bq/m3).

Koncentrácie I-131 vo vzduchu v Prahe v odbere od 23. do 24. 3.2011 dosiahli 0,0008 Bq/m3 (čo je skoro 20 krát menej ako maximum namerané v USA a viac ako desať tisíc krát menej ako na Slovensku pri černobyľskej havárii) a v odbere, ktorý skončil 26.3.2011 klesla na 0,000035 Bq/m3 (pokles za dva dni viac ako 20 násobný). Uvedené koncentrácie predstavujú spolu za uvedené tri dni radiačnú záťaž, ktorá je menšia, ako dostane človek za jednu minútu z vonkajšieho ožiarenia prírodným žiarením.

Na Slovensku zvýšenie radiačnej záťaže z černobyľskej havárie bolo prakticky len v roku 1986 a znamenalo to v priemere na obyvateľa približne 10 % z ročnej dávky z prírodného pozadia.

Pôsobenie rádionuklidov
V prvých dňoch po havárii podstatná časť radiačnej záťaže pochádza z rádioaktívneho jódu. Spolu so izotopmi vzácnych plynov ľahko uniká z poškodeného paliva. Rádioaktívny jód (najmä izotopy I-131 s polčasom premeny 8 dní a I-133 s polčasom necelých 21 hodín) sa do tela dostane dýchaním, kontaminovanou potravou a vodou a vychytáva sa v štítnej žľaze. Pri masívnych únikoch jódu je ochranným opatrením jódová profylaxia – podanie tabletiek nerádioaktívneho jódu, ktorý zasýti štítnu žľazu a tá potom jód včítane rádioaktívneho jódu neprijíma. Podanie jódu má viaceré nežiaduce účinky, a preto sa nariadenie jódovej profylaxie zvažuje – jej pozitíva prevažujú negatíva z nežiaducich účinkov až od určitej dávky v štítnej žľaze.

Úniky rádioaktívneho cézia (Cs-137 s polčasom 30 rokov a Cs-134 s polčasom 2,1 roku) začínajú pri teplotách nad 400 °C (významné okolo 600 °C). Cézium sa v tele správa podobne ako draslík, dostáva sa do všetkých buniek tela. Vylučuje sa pomalšie ako jód, jeho množstvo v tele klesne na polovicu približne za 3 mesiace.

Menej prchavé rádionuklidy unikajú pri vyšších teplotách (začínajú od 600 °C, významnejšie okolo 800 °C), patrí k nim najmä stroncium a izotopy plutónia a amerícia. Stroncium sa v tele správa ako vápnik, z prijatého množstva sa približne jedna desatina uloží v kostiach, odkiaľ sa len pomaly vylučuje z tela (na polovicu klesne jeho aktivita v kostiach za viac ako pol roku).

Plutónium a amerícium majú dva významné spôsoby príjmu – nadýchaním kontaminovaných prachových častíc (inhalácia) a kontaminovanou potravou (ingescia). V tela sa ukladajú hlavne v kostiach a pečeni. Pri inhalácii v pľúcach po jednom dni ostane približne 11 percent nadýchanej aktivity, zvyšok sa vylúči prevažne stolicou. Z pľúc sa tieto rádionuklidy krvou postupne dostávajú do ostatného tela, kde po roku narastie aktivita v kostiach na približne 4 % a v pečeni 3 % odkiaľ sa veľmi pomaly vylučuje (na polovicu po viac ako 50 rokoch). Pu a Am z potravy sa v tele zachytáva málo, spolu v kostiach a pečeni sa uloží menej ako pol desatiny percenta a odtiaľ potom sa veľmi pomaly vylučuje podobne ako v prípade inhalácie.

Základným spôsobom ochrany proti rádionuklidom, ktoré sa nachádzajú vo vdychovanom vzduchu, je filtrovanie vzduchu – najjednoduchšie je použitie ochranného rúška. Pre prchavé rádionuklidy však takáto jednoduchá filtrácia nepomáha. Na zachytenie elementárneho jódu sa dá použiť aktívne uhlie.

Ďalším spôsobom ochrany je regulácia spotreby potravín – meranie kontaminácie v mlieku, vode, listovej zelenine, krmovinách (z nich prechádza do mäsa a mlieka) a vylúčenie z distribúcie a predaja pri prekročení vopred určených hodnôt.