RÚVZ | Vranov n.T.

Svetový deň zdravia 2011
31.03.2011 | MUDr. Kvetoslava Pižemová


7. apríl sa už tradične oslavuje ako Svetový deň zdravia. Vtedy si symbolicky pripomenieme vznik Svetovej zdravotníckej organizácie (1948) a opakovane vyzdvihneme význam zdravia pre spoločnosť i pre jednotlivca.

Podobne, ako v predchádzajúcich rokoch, tento deň má svoju ústrednú myšlienku, ktorá patrí v globálnom meradle k tým najaktuálnejším. Mottom Svetového dňa zdravia 2011 sa stala téma : Globalizácia šírenia antibiotickej rezistencie. Táto téma je dnes najviac diskutovaná, regulovaná a kritizovaná.

Celé tisícročia sa ľudstvo triaslo od hrôzy pred epidémiami infekčných chorôb. Až do konca 18. storočia, okrem vojen a prírodných katastrof, boli najčastejšou príčinou smrti a výrazne skracovali život človeka. Obrovský prevrat do tohto vývinu vniesli dva veľké lekárske objavy. V 19. storočí, ktoré nazývame aj storočím bakteriológie a virológie, to bolo očkovanie - teda využitie schopnosti tvoriť obranné protilátky proti infekčnej chorobe, po vpravení tzv. oslabených pôvodcov týchto nákaz do ľudského tela. Druhým prevratným objavom bol vynález antibiotík v 20. storočí. Prvá správa o objavení penicilínu anglickým imunológom Alexandrom Flemingom v roku 1929 nevyvolala väčšiu pozornosť. Priemyselne sa začal vyrábať až v r. 1944. Trvalo teda 15 rokov, kým sa v celom rozsahu zistil jeho "revolučný" význam. Dnes máme na trhu viac ako 160 antimikrobových substancií, ktoré sa používajú ako liečivo.
Éra masívneho užívania antibiotík priniesla po 70-tých rokoch obdobie znižovania ich účinku následkom narastania odolnosti bakteriálnych druhov - obdobie globálneho šírenia antibiotickej rezistencie. Tieto problémy nie sú charakteristické len pre Slovensko. Môžu sa šíriť aj z kontinentu na kontinent, a pripomínajú pandemické šírenie infekčných ochorení.

Rezistencia môže byť primárna - prírodzená, keď sú baktérie prirodzene rezistentné na antibiotika a získaná, ak baktérie boli pôvodne citlivé na antibiotiká, a v priebehu jeho užívania vznikli génové mutácie, ktoré spôsobili rezistenciu. Rezistencia na antibiotiká sa zisťuje v mikrobiologickom laboratóriu pomocou testov citlivosti na antibiotiká. K vzniku rezistencie na antibiotiká vedie niekoľko faktorov, napr. neadekvatné začatie liečby, nedostatočná dávka, skorá zmena antibiotika za iné, pri pretrvávaní ťažkostí, liečba infekcií, ktoré nie sú spôsobené baktériami a pod.

Antibiotická liečba je stále častou témou odborných diskusií a kritík. Nebolo by správne, keby sme sa na rezistenciu a jej rozvoj dívali ako na akýsi prirodzený a nevyhnutný mechanizmus, s ktorým sa nedá nič robiť. Práve na oblasť racionálneho užívania, nadužívania, či zneužívania antibiotík sa zameriavajú príslušné komisie EÚ. Opatrenia sa súhrne nazývajú antibiotická politika.

Antibiotiká sú dnes možno najčastejšie užívanými liekmi. I keď pôsobia ako mohutný selektívny prostriedok len pri liečbe bakteriálnych infekcií, užívame ich niekedy zbytočne, aj pri akútnych infekciách dýchacích ciest, ktoré sú najčastejšie vírusového pôvodu. V porovnaní s inými krajinami Európy máme na Slovensku v súčasnosti nadspotrebu antibiotík. Zvlášť nepriaznivá situácia je v detskej populácii. U detí v predškolskom veku navštevujúcich predškolské zariadenia sa ročne vyskytne epizóda horúčky aj 6 krát ročne. Návod ako postupovať pri rozlíšení vírusovej od bakteriálnej infekcie je CRP test v niektorých detských ambulanciách, alebo vyšetrenie C - reaktívneho proteínu v mikrobiologickom laboratóriu.


V liečbe antibiotikami všeobecne dominuje empirická (kalkulovaná) liečba, ktorá by mala vychádzať z kvalifikovaného odhadu pôvodcu ochorenia. Realizujú sa aj mikrobiologické vyšetrenia pôvodcu ochorenia a jeho citlivosti na antibiotiká, i keď to nie je vždy možné pre urgentnosť stavu.
Neliečme sa preto sami zvyškami antibiotík, ktoré nám zostali z predošlého užívania. Ak nám lekár predpísal antibiotiká, mali by sme ich doužívať všetky. Nedomáhajme sa širokospektrálneho antibiotiká, ale počkajme jeden až dva dni na výsledky testov z laboratória. Tak budeme mať predpísané špecifické antibiotiká. Nezamieňajme si pri horúčkových ochoreniach antibiotiká za antipyretiká (lieky na pokles teploty).
Pre zachovanie účinnosti antibiotík sa dá urobiť veľa aj u nás, v našom regióne. Vyšetrenie citlivosti na antibiotiká je jedným z rozhodujúcich nástrojov pre boj s rezistenciou. A to je možné, len pri zachovaní existencie mikrobiologického laboratória vo Vranovskej nemocnici n.o. , ktoré o svoju existenciu práve bojuje. Držme si palce, aby sa nám zachovalo.


Vo Vranove nad Topľou, dňa 31.03.2011

MUDr. Pižemová Kvetoslava
RÚVZ so sídlom vo Vranove n.T.