RÚVZ | Vranov n.T.

Pod ťarchou jarnej únavy.
24.02.2011 | MUDr. Kvetoslava Pižemová


Mesiace typické nedostatkom svetla čoskoro vystrieda obdobie, pri ktorom pocítime čoraz intenzívnejšie dávkovanie nesmelých slnečných lúčov. Nielen príroda, ale aj naše telo vníma tento prechod medzi zimou a jarnou rovnodennosťou veľmi citlivo. Striedanie tzv. „spánkového režimu“ za činorodosť či vitalitu, nie je však takým samozrejmým procesom. V zimných dňoch, keď dávame prednosť pasívnemu tráveniu voľného času, cítime sa menej koncentrovaní, menej výkonní, niekedy apatickí, ba často aj depresívni. Takto nás najprv zrádza psychika. Neskôr sa pripojí aj fyzické vyčerpanie, žalúdočné problémy, padanie vlasov, či lámanie nechtov. Sme náchylnejší na vírusové, prevažne chrípkové ochorenia. Nie je to však choroba, ale reálny niekoľko týždňov trvajúci stav, ktorý lekári nazývajú syndrómom jarnej únavy.

Aby sa náš organizmus po zimnom oddychu a nezdravom stravovaní komplexne zregeneroval, mali by sme mu k tomu dopomôcť. Nutná je predovšetkým úprava jedálneho lístka, dodržiavanie zásad pitného režimu, príjem dostatočného množstva vitamínov a minerálov, ale aj dostatok pohybu. Medzi verejnosťou sú dnes spopularizované pojmy očistná kúra, vitamínová kúra a pod. Ak ju dodržíme s presnými pravidlami, bude pre nás naozaj prospešná. Všemocný marketing nám dnes servíruje širokú paletu syntetických vitamínov a potravinových doplnkov, no skutočné zdravie sa však ukrýva v čerstvom, priemyselne nespracovanom ovocí a zelenine. V každej domácnosti sa isto nájde dostatok vitamínov, ktoré nám pomôžu prečkať zimu bez choroby.

Už naši predkovia naozaj vedeli čoho, kedy a koľko treba zjesť, aby si udržali pevné zdravie. Najmä v zimných mesiacoch sa orientovali na jablka, kapustu a cviklu. Jednoducho to, čo im záhrada dala. V súčasnosti máme na trhu rozmanité druhy domácej i dovozovej zeleniny a ovocia dostupné po celý rok. Ponúkajú sa nám aj celkom nové ešte neudomácnené druhy, ktoré si svoj druhý domov u nás len získavajú. No napriek týmto možnostiam patria Slováci k veľmi slabým konzumentom ovocia a zeleniny. Ďaleko zaostávame za európskym priemerom a za nami je už len Írsko a Veľká Británia. Štatistiky varujú, že nám najviac chýba vitamín C, kyselina listová a vitamín B 6. Zo zeleniny je absolútne nedostatočný príjem strukovín či už klasických ako hrach, fazuľa, šošovica alebo tradičnejších, ako sója a bôb. Sú cenným zdrojom bielkovín rastlinného pôvodu, minerálov a vlákniny. Ich príjem by sme mali až zdvojnásobiť. Ak chceme ostať verní tradičným „liekom“ zo záhradky, vynikajúcim ovocím, ktoré nás tak povediac neprestane nudiť, je jablko. Je bohatým zdrojom vitamínu C a vlákniny a častom ho glorifikujeme, že je ovocím všetkého ovocia. Na jar nasýtime potrebu vitamínov aj konzumáciou kapusty, cesnaku, cibule a mrkvy. Aj napriek bohatým zdrojom vitamínu C v dostupných potravinách, v jeho príjme sme stále poddávkovaní. Jeho bohatými zdrojmi sú aj citrusy, jahody, červené ríbezle, zo zeleniny najviac chren, kôpor, petržlenová vňať, paprika, kapusta.

Zdravými maškrtami pre telo i dušu, ktoré potlačia stres, nespavosť či depresiu môžu byť orechy, jedlé gaštany a tekvicové a slnečnicové semená s bohatým obsahom hodnotného oleja, ale aj vitamínov skupiny B, E a minerálnych látok, hlavne železa. Množstvo živín a energie je skoncentrované aj v malom objeme sušeného ovocia, ktoré za podmienok dodržania striedmej konzumácie, je tiež príkladom zdravej a výživnej maškrty.
Ak nechceme surové ovocie, doprajme si šťavu. Mrkvová, jablková či cviklová podporia imunitu a pôsobia priaznivo na zdravie.

A či sú zdravé zaváraniny?
Tepelná úprava hodnotu plodov isto znižuje. Týka sa to najviac labilných vitamínov: C a kyseliny listovej. Obsah vitamínov v nich ostane tak na polovicu. Ostatné ich prednosti, teda obsah minerálov a vlákniny zostávajú však bez zmeny. Teplom sa naopak lepšie uvoľňuje karotén z mrkvy, brokolice a karfiolu.

A koľko čoho máme zjesť?
Správne by sme mali prijať denne aspoň 100 gramov zeleniny a ovocia na 10 kg ľudskej hmotnosti, v piatich porciách denne. Jedna porcia je napríklad : stredne veľké jablko, banán, mrkva a pod., pol šálky šťavy, 1 šálka šalátu, 1 šálky sušeného ovocia a pod.
Vsaďme teda na tradície a kvalitu. Náš organizmus tak bude isto pripravený na prichádzajúce jarné obdobie.